Odkaz diela akademického maliara Ondreja IVANA v literatúre

Ondrejovi Ivanovi

(Báseň z básnickej zbierky Nezábudky)


Jolana Trombauerová

Kvapka za kvapkou odkrajuje čas
ako my každodenný krajec chleba...
V zajatí času tratíme
tie najvlastnejšie kúsky seba.
Čím ďalej, tým silnejšie
vinieme sa k životu,
nechceme už vnímať zlo,
len krásu a dobrotu.
        
Ty vytváraš štetcom krásu
zrodenú pod Tatrami
a tak skromne a tak prosto
delíš sa o ňu s nami.
        
Obraz - to je odraz duše,
záblesk citu, čarosvit,
bez neho by umelec
nemohol naplno žiť.
        
(1996)
        

Vkladá do svojho diela lásku k prírode...

Keď som v roku 1976 pri príležitosti 50. výročia narodenia akademického maliara, odborného reštaurátora a riaditeľa Galérie P. M. Bohúňa (1976-1986) recitovala v Tatranskej galérii na vernisáži jeho výstavy Plávkovu báseň Domovina moja, úplne som sa stotožnila s jeho obrazmi, ktoré vystihovali slová básne "Ty domovina moja, plná krásy, čo z hôr a dolín veniec uvila si ..."

Očarená jeho krajinkami z Vysokých Tatier, s majstrovsky zachytenými náladami, chodila som od obrazu k obrazu a v duši som túžila mať aspoň jeden z nich. V tom sa mi prihovoril majster Ivan: "Vyberte si obraz, ktorý sa vám páči, na pamiatku."

Ťažko mi bolo vyberať. Vždy som mala rada kosodrevinu a tak som si vybrala Studenú dolinu s kosodrevinou.

Od tých čias visí obraz v mojej izbe. Možno doteraz majster Ivan nevie, akú veľkú radosť mi urobil a ako mi jeho dar skrášľuje život.

Dnes, po dvadsiatich rokoch, pri príležitosti výstavy k jeho sedemdesiatke mu ja na pamiatku venujem báseň.

Kosodrevina

Keď vynoríš sa z oblakov
večne zelená,
s húževnatosťou nevídanou,
vo víťaznom boji
so snehom, mrazom,
víchrom a páľavou,
primknutá ku skale -
- učím sa od teba
ako mierniť žiale
a nemyslieť na seba.
        

Jolana Trombauerová

Ondrejovi k päťdesiatke

J. Kasanický, riaditeľ Múzea Janka Kráľa v L. Mikuláši (1968-1981)